Anna Bergerová, ktorá sa osobne zúčastnila na Slovenskom národnom povstaní, zomrela v pondelok, 19. februára 2024. Táto odvážna žena bojovala proti nacizmu počas druhej svetovej vojny.

„Aj vďaka nej dnes máme slobodu a mier. Vďaka ľuďom, ako pani Anna Bergerová, dnes žijeme v slobodnej spoločnosti. Ďakujem za celú moju generáciu. Bolo mi cťou poznať Vás, odpočívajte v pokoji,“ reagoval predseda BSK Juraj Droba, ktorý sa s ňou osobne stretol pred pár mesiacmi.

Narodená 3. marca 1930 v Habure, rusínskej dedine na východe Slovenska, Anna Bergerová, rodená Daňová, vyrastala s dvoma bratmi zapojenými do protifašistického odporu v Česku. Počas vojny žila Anna s matkou Júliou a sestrou Máriou. Keď sa ich dom stal dočasným príbytkom nemeckých vojakov, rodina sa pridala k partizánom.

Počas vojny, keď došlo k náletom, Anna spolu s deťmi a staršími osobami hľadali útočisko v pivniciach. Nemeckí vojaci, ktorí okupovali ich oblasť, ich však násilne vyhnali, aby sa sami mohli skrývať, až kým nebezpečenstvo neprešlo. „Keď nálety prestali, oni vyšli von a my sme sa mohli vrátiť do pivníc,“ povedala Anna pred šiestimi rokmi, keď spomínala na tieto udalosti.

Jej brat Vasiľ ju presvedčil, aby sa zapojila do pomoci partizánom. V roku 1944 sa slovenskí vojaci ubytovali v ich domove, a Anna rada počúvala ich príbehy a stratégie. Jedného rána sa však prebudila a zistila, že vojaci odišli, lebo dostali správu o blížiacich sa Nemcoch a rozhodli sa pridať k partizánom. Po odchode slovenských vojakov začala Anna spolu so sestrou a mamou spolupracovať s partizánskou skupinou Čapajev. Každá z nich zohrávala dôležitú úlohu: ich matka opravovala oblečenie, sestra varila, a Anna sa stala ošetrovateľkou, vytvárajúc improvizovanú zdravotnú stanicu pre vojakov aj civilistov. Sestry Bergerové takisto konali ako spojky, tajne prepravovali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojilo viacero členov ich rodiny.

Po prerazení nemeckej fronty v novembri 1944 pri Kalinove pokračovala v práci ošetrovateľky pre vojakov a partizánov vracajúcich sa z frontu a oslobodených väzňov z koncentračných táborov.

Po vojne absolvovala strednú školu v Humennom a Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Stala sa funkcionárkou Slovenského zväzu žien, poslankyňou národného výboru a aktívne prispievala k spoločenskému a politickému životu. V dôchodkovom veku dokumentovala svoje zážitky a žila v Bratislave so svojím manželom.

Zdroj: Pamäť národa, Foto: Michal Feik