Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vyhlásil výsledky architektonickej súťaže zameranej na obnovu historickej synagógy vo Svätom Jure. Do súťaže bolo predložených 18 návrhov od renomovaných aj začínajúcich architektonických ateliérov.

„Synagóga vo Svätom Jure má výnimočné miesto v kontexte historického a kultúrneho dedičstve Slovenska. Táto pamiatka dlhé roky chátrala a Bratislavský samosprávny kraj ju zachránil doslova v hodine dvanástej. V roku 2021 sme ju získali do vlastníctva, a následne sme stavbu sanovali a stabilizovali, pretože hrozilo zrútenie celej strechy. Vyhlásením výsledkov architektonickej súťaže sa posúvame ďalej, bližšie k realizácii,“ vysvetlil predseda BSK Juraj Droba.

Architektonická súťaž, ktorú Bratislavská župa vyhlásila v septembri tohto roku, mala za cieľ vytvoriť návrh, ktorý nielen reflektuje historický význam stavby, ale aj využije jej priestor a okolitý pozemok na vytvorenie kultúrneho a informačného centra pre verejnosť. „Teší ma vysoká úroveň predložených návrhov, ktoré rešpektujú historický význam tejto pamiatky, a zároveň prinášajú moderné riešenia pre komunitné využitie,“ zhodnotil predložené návrhy predseda BSK Juraj Droba.

Do súťaže bolo predložených 18 návrhov od renomovaných architektonických ateliérov. Porota, vedená Ing. arch. Evou Eichlerovou, ocenila vysokú kvalitu a kreativitu predložených riešení.

1. miesto

Víťazom architektonickej súťaže je skupina autorov z ateliéru FVA pod vedením Ing. et Mgr. art. Martina Vanka. Porota oceňuje kvalitu verejného priestoru, ktorý prepája ulice Pezinská a Mikovíniho. Navrhovaný pavilón na hranici susednej parcely necháva vyznieť rekonštruovaný objekt synagógy a vytvára variabilný priestor pre potreby miestnej komunity. Tento návrh najviac vyhovuje požiadavkám vyhlasovateľa s ohľadom na zadanie, podmienky budúceho financovania a ďalšej prevádzky areálu vo vzťahu k zvoleným funkciám. Plne podporuje historický význam synagógy. Z prevádzkového hľadiska je dostatočne variabilný a z pamiatkového hľadiska reverzibilný.

2. miesto

Druhé miesto obsadila skupina autorov pod vedením Ing. arch. Lukáša Ildžu. Porota osobitne ocenila odvážne monumentálne riešenie a vysokú kvalitu architektonického návrhu, ako aj jeho veľkorysosť. V riešení však nevzniká komunitné prostredie a návrh predpokladá zvýšenú mieru nákladov. Navrhované riešenie sa viac približuje vytvoreniu memoriálu než požadovaného komunitného priestoru.

3. miesto

Na treťom mieste sa umiestnila spoločnosťTVAR architekti pod vedením Ing. arch. Tomáša Pohaniča. Porota oceňuje, že návrh rešpektuje pôvodnú urbanistickú štruktúru pamiatkovej zóny a situuje novostavbu na hranici uličnej čiary, a to vytvorením kvalitného vstupného portálu z Pezinskej ulice. Nedostatkom návrhu vo vzťahu k interiéru je nerešpektovanie rituálnej východnej steny navrhovaným osadením centrálneho jednoramenného schodiska.

Odmena

Odmenu získali Machala architekti, s.r.o. Porota oceňuje invenciu návrhu pri riešení prístavby, a to vhodným rozčlenením vnútorného nádvoria. Návrh vykazuje zaujímavé riešenie výškových úrovní.

Synagóga sa nachádza v severovýchodnej časti mesta na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur. Založená bola v roku 1790 v bývalej zemianskej kúrii „Edlhof“ zo 17. storočia. V roku 1880 prešla reštaurovaním a slúžila náboženským účelom až do roku 1942. Počas napoleonského obliehania Bratislavy v roku 1809 sa do synagógy vo Svätom Jure uchýlil rabín Chatam Sofer. V meste našiel útočisko a pokračoval vo svojej rabínskej činnosti, čím prispel k duchovnému životu miestnej židovskej komunity. Synagóga vo Svätom Jure, ktorá patrí medzi najstaršie na Slovensku, slúžila ako jeho dočasné pôsobisko počas tohto obdobia.

Synagóga sa nachádza v severovýchodnej časti mesta na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur. Založená bola v roku 1790 v bývalej zemianskej kúrii „Edlhof“ zo 17. storočia. Patrí medzi najstaršie na Slovensku. V roku 1880 prešla reštaurovaním a slúžila náboženským účelom až do roku 1942. Počas napoleonského obliehania Bratislavy v roku 1809 sa do synagógy vo Svätom Jure uchýlil rabín Chatam Sofer. V meste našiel útočisko a pokračoval vo svojej rabínskej činnosti, čím prispel k duchovnému životu miestnej židovskej komunity.

„Chatam Sofer je dodnes uctievaný ako jeden z najväčších rabínov sveta. Po obnove synagógy vo Svätom Jure očakávame, že toto miesto priláka pozornosť nielen židovskej komunity, ale aj širokej verejnosti z celého sveta. Synagóga sa stane nielen symbolom duchovného dedičstva a pamiatkou na významné obdobie židovskej histórie, ale aj živým kultúrnym priestorom. Svätý Jur tak získa pevné miesto na mape najvýznamnejších židovských pamiatok, čím prispeje k medzinárodnej prezentácii kultúrneho bohatstva Bratislavského kraja i Slovenska,“ zdôraznila Patrícia Mešťan, riaditeľka Úradu BSK.

Architektka Eva Eichlerová o tom, ako rozhodovala porota

Rekonštrukcia a funkcia

Víťazný návrh na obnovu synagógy vo Svätom Jure od skupiny autorov FVA kladie dôraz na otvorenosť a integráciu historického priestoru do širšieho kultúrneho kontextu. Návrh vychádza z princípov vzťahu medzi vnútorným a vonkajším priestorom, ktorý je základom architektúry. Synagóga bude revitalizovaná ako izolovaný symbolický priestor s hlbokým duchovným významom, zatiaľ čo nové prvky a ich otvorenosť umožnia prepojenie so širším okolím a súčasným kultúrnym dianím.

Hlavnými  východiskami návrhu sú odstránenie nežiaducich historických nánosov, sprístupnenie synagógy verejnosti a vytvorenie priestoru pre kultúrne a komunitné aktivity, s prihliadnutím na aktivity kultúrneho turizmu. Vedľa synagógy bude vybudovaný pavilón kultúrno-informačného centra, ktorý poskytne priestor pre čitáreň, výstavy, koncerty, vernisáže a dočasné expozície menšieho charakteru na prízemí. Na poschodí bude stála expozícia venovaná Chatamovi Soferovi, ktorá zdôrazní historický význam tohto miesta. Synagóga a pavilón budú prepojené tak, aby vzniklo prirodzené spojenie medzi „izolovaným“ symbolickým priestorom synagógy a „otvoreným“ miestom pavilónu, ktorý komunikuje s okolím. Tento prístup zabezpečí, že miesto bude nielen symbolickým pamätníkom, ale aj živým centrom kultúrneho a spoločenského diania.

Odhadované náklady na obnovu synagógy vo Svätom Jure sú vo výške približne 1,1 mil. eur bez DPH. Táto suma zahŕňa obnovu obostavaného priestoru pamiatky, výstavbu prístavby, úpravu nádvoria a rekonštrukciu oplotenia. Súčasťou projektu sú aj činnosti spojené s dopracovaním architektonickej štúdie, vypracovaním projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie, realizáciu a kolaudáciu, ako aj autorský dozor a inžinierske činnosti. Celý proces zahŕňa postupné kroky od úprav architektonických plánov až po finálnu kolaudáciu stavby.

História svätojurskej synagógy

Synagóga vo Svätom Jure patrí k významným národným kultúrnym pamiatkam. Jej unikátne poslanie do budúcnosti spočíva v reflektovaní architektonického a pamiatkového významu stavby, súčasne vo využití priestoru a priľahlých pozemkov k vytvoreniu významného kultúrneho centra a šírenie jej historického významu prepojeného s osobnosťou rabína Chatama Sofera.

Pamiatkové hodnoty Synagógy vo Svätom Jure

Synagóga na Pezinskej ulici č. 21 je jedinou nehnuteľnou pamiatkou na židovskú komunitu vo Svätom Jure, ktorej kontinuálne osídlenie a inštitúcie v meste je doložené od 20. rokov 18. storočia do roku 1942. Synagóga je dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou historickej urbanistickej skladby mesta v priestore medzi Pezinskou a Mikovíniho ulicou, je nositeľom významných historických, urbanistických a architektonických hodnôt.

Od roku 1942 neslúži pôvodnému účelu a samovoľne chátra. Budova synagógy sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta Svätý Jur a Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur.

Dnes je súčasťou domovej parcely na Pezinskej ul. č.21, na ktorej sa v 18 storočí nachádzala šľachtická kúria Jesenákovcov. Synagóga vznikla pravdepodobne prestavbou zadnej časti severného dvorového krídla kúrie po roku 1790 a v roku 1876 bola rozšírená a prestavaná v duchu architektonického historizmu. Túto historickú podobu si zachovala doposiaľ. Synagóga sa rozkladá na pozdĺžnom pôdoryse, orientovanom v osi sever – juh. Hmotou prízemia nadväzuje na dvorové krídlo domu č. 21.

Synagóga je dvojpodlažná budova, pokrytá vlastným zastrešením, tvoreným sústavou štyroch šikmých nadväzujúcich striech buď‘ plynulým nadviazaním strešných rovín alebo prienikom striech v úžľabiach. Základnými časťami dispozície synagógy je loď‘ synagógy, v pozdĺžnej osi nadväzujúci severný diel, dvojpodlažný rizalit, pôvodne so vstupom pre mužov, ktorý sa primkýna k lodi na západnej strane a úzke stúpavé schodisko, umiestnené pri západnej strane severného dielu, pôvodne slúžiace pre stvup žien na galériu synagógy, zo strán uzatvorené a zastrešené dvomi úrovňami pultovej strechy. 

Do súčasnosti zachované originálne hodnoty budovy pochádzajú predovšetkým zo stavu rekonštruovanej synagógy z roku 1876, po ktorej došlo pravdepodobne už len k obnoveniu výmal’by interiéru.

Budova však zachováva aj stopy staršieho vývoja, zhmotnené v kamennej časti budovy, a viažuce sa na fázu konca 18. storočia, kedy boli na parcelu lokalizované inštitúcie židovskej náboženskej obce a pravdepodobne aj na predchádzajúcu fázu renesančnej kúrie zo 17. storočia.

Po roku 1942 boli na budove synagógy vykonané už len utilitárne a z hľadiska pôvodného určenia budovy degradačné zásahy a úpravy.

Synagóga bola cez 2. svetovú vojnu terčom vandalizmu. Po vojne sa stala hospodárskym objektom, boli vytvorené hospodárske dvere na východnej strane v osi svätostánku, ktorý neexistuje, a bolo vložené interiérové jednoramenné drevené schodisko na emporu (galériu). Zachovaná substancia teda uchováva štruktúry a prvky z obdobia spred roku 1942, pričom hmotovotvarové, dispozičné a architektonické riešenie, krovové a stropné konštrukcie majú pôvod v rekonštrukcii 1876.

Na stenách v interiéri sú rozlíšiteľné dve vrstvy výmaľby pravdepodobne z roku 1876 a z medzivojnového obdobia. Úbytok originálnych prvkov po roku 1942 sa týka omietok exteriéru, ktoré sa v ucelenejšom, ale dokumentačne výpovednom stave zachovali len na západnej strane, a tiež sa týka okenných výplní, z ktorých sa zachovali len okenné rámy v dezolátnom stave. Zachované sú hodnotné originálne prvky: dve kamenné lavabá pravdepodobne z 18. a prelomu 19.- 20. stor., kamenné súčasti schránky na milodary s dedikačným nápisom z roku 1869, kamenný portál vstupu na prízemie synagógy z roku 1876, do omietky rytý nápis nad vstupom na prízemie synagógy, stolárske kazetové vstupné dvere v predsieni a stolárske obložky zárubní v interiéri lode, liatinové stĺpy, podopierajúce galériu, samotná ženská galéria, kamenná tabuľa na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne a na podlahe lode sa zistila prítomnosť kamennej dlažby.

Chatam Sofer ( 1762 – 1839), synagóga v Svätom Jure na pozadí napoleonských vojen

Chatam Sofer sa narodil vo Frankurte nad Mohanom 25. septembra 1762, podľa židovského kalendára  to bol 7. deň mesiaca tirši v roku 5522 rodičom Schreiberovcom. Odmalička ho považovali za výnimočné dieťa. Meno dostal po veľkom prorokovi a vodcovi židovského národa Mojsche – Mojžiš. Mal výbornú pamäť a od útleho detstva bol výborný žiak. Usilovne študoval Talmud, zaujímala ho astronómia, geometria, história. V roku 1775 dovŕšil 13 rokov a bol prijatý počas sviatku BAR micva do spoločenstva dospelých. 

V roku 1783 sprevádzal svojho učiteľa Nathana Adlera do moravského mesta Boskovice, ktorý tu začal pôsobiť ako rabín. O dva roky sám Mojsche Schreiber prijal miesto učiteľa Tóry v Prostějove. V roku 1785 sa oženil so Sárou Malkou, vtedy už vdovou, dcérou vtedajšieho prostějovského rabína Mossa Jerrwitza. V roku 1793 získal listinu – smicha – uznanie a potvrdenie rabínskeho vzdelania.

Ďalším jeho pôsobiskom bolo  mesto blízko Viedne – Mattersdorf. V tom čase nebola v Bratislave obsadená od roku 1801 (5 rokov) funkcia hlavného rabína. Tajnou voľbou členov židovskej rady bol zvolený za rabína v Bratislave Mojsche Schreiber. Dňa 26. 10. 1806 vystúpil v Prešporku z dostavníka a ujal sa funkcie hlavného rabína v Bratislave. 

Bratislavský mier a jeho historický dopad

Stalo sa tak skoro rok po podpísaní Bratislavského mieru s Napoleonovou armádou. Bratislavský mier bola zmluva, ktorú podpísali po bitke pri Slavkove v Bratislave. Udialo sa to 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskym cisárstvom a rakúskou monarchiou. Mier ukončil tretiu koaličnú vojnu, ktorá bola súčasťou napoleonských vojen. Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Johann-Joseph Lichtenstein, Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne. Ako nátlak na Rakúšanov sa používala ešte nepodpísaná mierová zmluva s Pruskom.

Nepokojný rok 1809 a útek do Svätého Jura

Mnohí Prešporčania sa domnievali, že v Bratislave po podpísaní mieru zavládne pokoj. Nový rabín sa s nadšením pustil do vykonávania funkcie. Predchádzal ho chýr o jeho múdrosti. Zmenil si meno na Chatam Sofer. Meno Chatam v sebe spája tri začiatočné písmená CH, T, M, čo vyjadruje vernosť Tóre.

Pokoj Bratislavského mieru však nepretrval nadlho. V roku 1809 začalo opäť ostreľovanie Bratislavy  delami napoleonského vojska. Generáli žiadali kapituláciu Prešporka. Francúzska armáda dostala príkaz mesto na Dunaji zničiť. Mnohé strely z pravého brehu Dunaja zasiahli aj židovské geto.  Obyvatelia začali opúšťať delami a požiarom zničené mesto. Mnohí predstavitelia židovskej obce hľadali bezpečie v Blumentáli, Lamači a niektorí odišli až do Svätého Jura. Obávali sa aj o život Chatama Sofera. Požiadali ho, aby opustil Prešporok a presťahoval sa tiež do Svätého Jura.

Významný rabín je dodnes spájaný s dnes opustenou synagógou v Svätom Jure. Stojí po dnes ako svedok útočiska rabína Chatama Sofera a niekoľkých jeho študentov. Chatam Sofer sústredil v synagóge v Svätom Jure  10 mužov, ktorí sa modlili za odvrátenie hrôzy vojny a z Jura aktívne organizoval pomoc pre pospolitý ľud, ktorý stratil svoje domovy. Správy o týchto udalostiach sú pre židovskú komunitu známe ako autobiografické spomienky Chatama Sofera na obliehanie Bratislavy napoleonskými vojskami v roku 1909.

Význam Chatama Soféra (Mosche Sreiber)

V priebehu tridsiati troch rokov vybudoval v Bratislave rabínsku školu – ješivu, ktorá patrila počas jeho života k najkvalitnejším pedagogickým inštitúciám svojho druhu v strednej a východnej Európe.

Z radov jeho absolventov vzišli hlavní rabíni vtedajších európskych civilizačných centier. V Bratislave študoval Tóru budúci hlavný rabín Budapešti, Berlína, Frankfurtu, Viedne, Krakova, Londýna, ale aj hlavný rabín Jeruzalema, New Yorku a mnohých ďalších miest.

Je považovaný za zakladateľa židovského ortodoxného smeru v Uhorsku.

Napísal množstvo diel: zbierky vlastnej liturgickej poézie, etického testamentu synagogálnych kázní,  halachických výkladov k Talmudu a komentáru k Tóre. Zanechal nezmazateľnú stopu – mimoriadne rozsiahly súbor halachických responz z oblasti židovského náboženského práva na báze Šulchan Aruchu. Vyšiel posmrtne v siedmich zväzkoch pod názvom Chatam Sofer.

Obsahová náplň synagógy

Ideový zámer a obsah synagógy vo Svätom Jure významnou mierou podporí a doplní úspešne formovanú regionálnu Cestu židovského kultúrneho dedičstva.

Najsilnejším východiskovým článkom v uvedenom kontexte je osobnosť Chatama Sofera a prepojenie Pamätníka Chatama Sofera v centre Bratislavy so synagógou v Svätom Jure, kde uvedená osobnosť pôsobila.

Chatam Sofer ako rabín so silným kozmopolitným vplyvom pôsobil v nenápadnom meste Svätý Jur medzi židovskou komunitou vytvorenou okolo synagógy a pričinil sa o humánnosť smerom k ľuďom trpiacim počas roku 1809 v Bratislave. 

Historický obsah

1. Význam Chatama Sofera – osobnosť prepájajúca svojim učením a skutkami celý svet a jeho význam pre históriu Bratislavy.
2. Konkrétne obsahové náplne sa odvíjajú od silných tém v historickom kontexte židovskej komunity na pozadí dejinných udalostí prepojených s napoleonskými vojnami na  území Bratislavy s presahom na synagógu vo Sväto Jure.
3. Význam Synagógy vo Svätom Jure ako pamiatky a svedectva  pôsobenia Chatama Sofera
4. Architektonický a pamiatkový význam historicky cennej národnej kultúrnej pamiatky, ktorej korene siahajú do 18. storočia.
5. Význam židovskej obce vo svätom Jure.

Kultúrne centrum a jeho zameranie

1. Vytvorenie nového kultúrneho centra v regióne a v samotnom Svätom Jure.
2. Vytvorenie podmienok na prezentáciu života Chatama Sofera a židovskej komunity v historickom priereze.
3. Prispôsobenie priestoru revitalizovanej synagógy na prezentáciu výtvarného a hudobného umenia, prípadne malých javiskových foriem 
4. Revitalizácia a prístavba novej časti k existujúcej synagóge vo Svätom Jure – infopavilón, (kóšer) kaviareň, predaj dovezených drobných kóšer výrobkov atď.
5. Vzdelávanie a podpora ochrany pamiatok vyplývajúca z obsahu synagógy vo Svätom Jure
6. Ďalšie voľnočasové aktivity a vzdelávacie programy pre školy.
7. Kultúrny turizmus a aktivity s ním spojené v nadväznosti na ďalšie pamiatky židovskej histórie v regióne.