Projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia sa zameriava na implementáciu konkrétnych opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia a taktiež podporuje vzdelávacie, komunikačné a monitorovacie aktivity zapojených partnerov v oblasti kvality a ochrany ovzdušia a efektívne riadenie vytvorením národnej siete manažérov kvality ovzdušia. Hlavným zámerom projektu je podpora efektívneho riadenia kvality ovzdušia s cieľom ho zlepšiť a znížiť vystavenie obyvateľstva škodlivým vplyvom látok znečisťujúcich ovzdušie. Bratislavský samosprávny kraj sa do projektu zapojil od 1. januára 2022. Zároveň bola na Inštitúte regionálnej politiky Bratislavského kraja zriadená pozícia manažéra kvality ovzdušia, ktorú zastupuje Mgr. Peter Lajda (peter.lajda@region-bsk.sk).

1.    Kúr tak, ako chceš, aby kúril aj tvoj sused. 

Pri spaľovaní tuhých palív v domácnosti vznikajú okrem žiaduceho tepla aj plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktoré unikajú do ovzdušia. Z našich komínov tak do ovzdušia unikajú látky, ktoré nepriaznivo vplývajú na naše zdravie. Prachové častice prenikajú vdýchnutím do našich pľúc a v závislosti od veľkosti sa dostávajú až do krvného obehu, čím narúšajú množstvo procesov ľudského organizmu. Správnym kúrením dokážeme emisie zredukovať o viac ako polovicu.

Problémom sú zastarané vykurovacie zariadenia, používanie nekvalitného paliva, nesprávna technika vykurovania a nízka energetická hospodárnosť domácností v podobe únikov tepla.

2.    Suš drevo minimálne jeden až dva roky. 

Pri kúrení drevom je potrebné dbať na jeho kvalitu. Najčastejšou chybou je spaľovanie mokrého, surového dreva. Drevo priamo z lesa obsahuje veľa vody, až 50 %, ktorá sa pri horení odparuje, drevo veľmi dymí, hrozí zanášanie spalinových ciest dechtom a sadzami a zhoršenie kvality okolitého ovzdušia. Musíme si uvedomiť, že drevo sa musí priamo v ohnisku vysušiť. Ak je v ňom veľa vody, značnú časť energie z dreva spotrebujeme len na vysušenie dreva. Spálime dvakrát viac paliva, trpí spotrebič a trpíme aj my.

Drevo je preto potrebné čo najlepšie vysušiť. Pre dosiahnutie odporúčanej hranice 20 % obsahu vody v dreve, je nutné ho sušiť 1 až 2 roky, podľa druhu dreva. Dôležité je aj správne uskladnenie. Drevo treba chrániť pred vlhkosťou, či už odspodu alebo zvrchu. Nie je preto vhodné ukladať ho priamo na zem, bez striešky či inej krytiny. Surové, veľmi vlhké drevo musí byť odvetrávané, inak hrozí biologický rozklad, pri ktorom dochádza k úbytku horľaviny a tiež pevnosti dreva.

Vlhkosť dreva má veľký vplyv na výhrevnosť paliva. Suché drevo sa ľahko spaľuje, preto je spotreba suchého dreva výrazne nižšia v porovnaní so spotrebou mokrého dreva.

3.    Nespaľuj odpadky! 

Váš kotol, krb alebo kachle neslúžia na recykláciu odpadu! Zákonom zakázané je spaľovať odpad. Používanie odpadu ako paliva môže prezradiť tmavosť dymu unikajúceho z vášho komína.

Medzi palivá nepatrí starý nábytok, drevotrieska, OSB dosky, preglejky, okenné drevené rámy, ďalej staré časopisy, plasty, textil, staré oleje, pneumatiky, obuv, linoleum a plávajúce podlahy.

Vo všeobecnosti platí, že treba spaľovať palivo uvedené výrobcom vykurovacieho zariadenia v návode na obsluhu.

4.    Nastav regulačné klapky tak, aby bol dostatočný prísun vzduchu k palivu. 

Kľúčom k efektívnemu kúreniu v krbe, peci alebo kachliach je správne nastavenie prívodu vzduchu na horenie do ohniska. V návodoch na obsluhu vykurovacích zariadení je uvedené, ako nastaviť regulačné klapky prívodu vzduchu do ohniska počas rozkurovania, horenia a opätovného prikladania paliva. Pri kotloch je súčasťou zariadenia termostat, ktorý riadi otváranie a zatváranie prívodu vzduchu.

Správna technika vykurovania spočíva predovšetkým v množstve privedeného vzduchu za pomoci nastavenia klapiek alebo otvorenia dvierok. Na spálenie jedného kilogramu tuhého paliva je potrebných približne 10 m3 vzduchu. Pri výkone krbu cca 10 kW je spotreba dreva cca 3kg/h, takže spotreba vzduchu je približne 30 m3/h.

Pri nedostatočnom prívode vzduchu dochádza k nedokonalému spaľovaniu, ktoré sprevádza nadmerná produkcia jedovatého oxidu uhoľnatého (CO), karcinogénneho benzo(a)pyrénu a sadzí. Je lepšie častejšie prikladať menšie množstvo paliva a nechať ho rozhorieť a následne obmedzovať prívod vzduchu.

Nedokonalé spaľovanie zapríčinené nedostatkom vzduchu v spaľovacej komore spoznáte vďaka zašpinenému sklu na dvierkach, popolu čiernej farby a začiernenému šamotu.

Ako prevádzkovateľ tak máte plne v moci produkciu znečisťujúcich látok, ktorú dokážete pozitívne ovplyvňovať ak sa rozhodnete vykurovať správne.

5.    Pri starých kotloch prikladaj menej a častejšie, pri automatizovaných kotloch a splyňovacích kotloch vždy doplna. 

Spaľovací proces ovplyvňuje prikladanie dreva. Pri manuálnej obsluhe vykurovacieho zariadenia je dôležité poznať veľkosť dávky paliva a interval prikladania paliva. Tie určuje výrobca vykurovacieho zariadenia, preto je potrebné riadiť sa návodom na obsluhu. Dôležité je poznať fázu horenia, kedy je potrebné priložiť novú dávku paliva. Prikladať drevo je potrebné, keď nám vznikne pahreba.

Interval prikladania pri krboch je každá hodina. Veľkosť dávky, pokiaľ nie je stanovená výrobcom, sa dá odhadnúť výpočtom: nominálny tepelný výkon krbu vydelíme hodnotou 2,8 kWh (využiteľná energia z 1 kg dreva pri účinnosti 70 %). Napr. veľkosť hodinovej dávky pre krb s výkonom 10 kW je 3,6 kg. 

Interval prikladania paliva do kachlí sa pohybuje od 1 až po 3-krát za deň. Oheň v ohnisku nehorí po celý čas medzi jednotlivými dávkami paliva, t. j. interval prikladania paliva (ďalšie rozkurovanie) určuje dĺžka uvoľňovania akumulovaného tepla v peci do okolitého prostredia. 

Pri kotloch závisí interval prikladania paliva od typu zariadenia. Pri prehorievacom kotle to môže byť  orientačne interval od 2 do 4 hodín, pri odhorievacom kotle 4 až 12 hodín, pri splyňovacom a automatizovanom kotle viac ako 8 hodín.

6.    Pravidelne čisti kotol, dymovod a komín. 

Starostlivosťou o vykurovacie zariadenie na jednej strane plníte povinnosť prevádzkovateľa, na druhej strane chránite svoje zdravie a svoj majetok. Výsledkom zanedbaných povinností môže byť riziko vzniku požiarov, prípadne riziko otravy zapríčinenej zvýšenými koncentráciami oxidu uhoľnatého (CO), jedovatého toxického plynu.

V súvislosti s protipožiarnou bezpečnosťou máte povinnosť vykonať čistenie komína a spalinovodov v predpísaných lehotách. Podľa výkonu zariadenia (kW), typu paliva a typu komína sa lehoty môžu pohybovať v intervaloch: 6-krát do roka, 3-krát do roka, raz za polroka či raz ročne. Vyhláška MV SR 401/2007 Z. z.

Lehoty je potrebné dodržiavať v záujme zdravia a bezpečnosti. Ak vznikne škoda vyhorením komína a nie je splnená povinnosť čistenia komína a spalinovodov, poisťovňa nemusí akceptovať poistnú udalosť.

7.    Používaj radšej moderný kotol alebo krb. 

Starý kotol ročne vypustí do ovzdušia približne 50 až 300 kg prachu. Nové kotle sú podstatne kvalitnejšie a ak sú prevádzkované v súlade s návodom na obsluhu predpísaným výrobcom, za rok vyprodukujú menej ako 15 kg prachu. 

Ak chcete zostať pri biomase, mali by ste v záujme čistejšieho ovzdušia a svojho zdravia modernizovať vykurovacie zariadenie. Výmenou zastaraného prehorievacieho kotla za splyňovací kotol dokážete ročne ušetriť rádovo stovky eur.

Modernizácia zariadenia však nie je automaticky zárukou bezproblémového vykurovania. Dôležitá je tiež starostlivosť o vykurovacie zariadenie (kotol, krb, pec, kachle), kvalita paliva a kvalita obsluhy.

Ak je pre vás vykurovanie biomasou nepohodlné, poobzerajte sa po alternatívach v podobe kondenzačných plynových kotlov, prípadne tepelných čerpadlách alebo elektrickom vykurovaní. So vstupnou investíciou vám môžu pomôcť dotácie.

8.    Udržuj teplotu spalín za kotlom medzi 150 až 250 °C. 

Teplotu spalín by sme mali udržiavať v rozsahu od 150 do 250 °C. Pokiaľ bude teplota príliš vysoká, prevádzkujeme zariadenie s veľkou komínovou stratou, čo znamená, že veľa tepla nám „vyletí“ komínom. 

Keďže so znižujúcou sa teplotou spalín klesá hodnota komínovej straty, nemôžeme teplotu spalín znižovať donekonečna, pretože pokiaľ budú spaliny príliš chladné (cca 150 °C, záleží na zložení spalín – obsah vody a SO3), môže dôjsť ku kondenzácii dechtových látok a vodnej pary (kratšia životnosť zariadenia) a pri nízkej teplote spalín môže dôjsť aj k výraznému zníženiu komínového ťahu (problém s bezpečným odvodom spalín). 

9.    Nevyhadzuj teplo von oknom. Neprekuruj a kúr len tam, kde potrebuješ. 

Okrem vhodného typu kotla, jeho technickej obsluhy a typu paliva treba dbať aj na energetickú hospodárnosť domácnosti, ktorá prispieva ku zníženiu spotreby tepla, optimalizácii spotreby energie a finančných nákladov. 

Množstvo tepla potrebného na vykurovanie závisí aj od toho, koľko tepla uniká vonkajšími obvodovými stenami, oknami, dverami, strechou a podlahou. Priemerná spotreba energie v rodinnom dome predstavuje hodnotu až 20 000 kWh za rok, pričom náklady na vykurovanie môžu dosahovať až cca 70 % z celkovej spotreby energie. Účinnými opatreniami na minimalizovanie tepelných strát domu je zlepšenie obalových konštrukcií rodinného domu a použitie vhodných zdrojov tepla.

Najlacnejšie teplo je to, ktoré nespotrebujeme. Ľudia často kúria viac, ako potrebujú. Neprekurujte zbytočne obytné miestnosti. Každé zvýšenie teploty o jeden stupeň Celzia nad odporúčanú teplotu (21 °C) predstavuje približne 6 % energie navyše. Teplotu v miestnosti neznižujte neprimeraným vetraním, ale privretím ventilov, ktoré obmedzia výkon vykurovacieho telesa. 

V čase dlhšej neprítomnosti v domácnosti (dovolenka, služobná cesta) kúrenie nevypínajte, udržiavajte teplotu v rozmedzí 16 – 18 °C. Je výrazne nákladnejšie vykúriť studenú a vlhkú miestnosť, ako v nej udržiavať minimálnu teplotu.

Odporúčané teploty:

•    obývacia izba, jedáleň, detská izba, spálňa 21 °C
•    kuchyňa 20 °C
•    kúpeľňa 24 °C
•    WC 20 °C
•    vykurované predsiene a chodby 15 °C
•    vykurované schodiská 10 °C

10.    Nebuď ľahostajný k sebe ani k svojmu okoliu. Zaujímaj sa o to, čo ide z tvojho komína. 

Zdrojom znečistenia v ovzduší nie je len priemysel, energetika, poľnohospodárstvo či doprava. Vo veľkej miere prispievajú k znečisteniu ovzdušia naše domácnosti. Pri spaľovaní tuhých palív v domácnosti vznikajú okrem žiaduceho tepla aj plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktoré unikajú do ovzdušia. Lokálne kúreniská sú v zimných mesiacoch častou príčinou smogových situácií, teda krátkodobého ale extrémneho zhoršenia kvality ovzdušia. Situáciu zhoršujú aj nepriaznivé rozptylové podmienky, teplotné inverzie. Horské doliny a kotliny sú oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie, a zároveň je tam vysoký podiel vykurovania tuhými palivami.

Naše správanie, to ako vykurujeme, ako cestujeme, ako nakupujeme, ako sa stravujeme, má vplyv na prostredie okolo nás a na našu kvalitu života. Kvalitu ovzdušia, teda to, čo dýchame, dokážeme spoločným úsilím zlepšiť.

Desatoro správneho kuriča pochádza z dielne Smokemana z Výskumného energetického centra Technickej univerzity Ostrava.

Viac informácií o správnom vykurovaní nájdete v našej brožúre Správne vykurovanie alebo na webovej stránke: http://vykurovanie.enviroportal.sk/

Prečítajte si tiež Najčastejšie chyby a omyly, ktorých sa dopúšťame pri vykurovaní a príspevok o starostlivosti o vykurovacie zariadenie Čistenie alebo oheň na streche?