Od
polovice 16. storočia sa na západnom Slovensku začali usádzať habáni, ktorí
svojou remeselníckou činnosťou, najmä keramikárstvom, vryli hlbokú, dodnes
trvajúcu stopu.Významnou súčasťou slovenských tradícií je
výroba keramiky – majoliky. Je to maľba na bielej podkladovej glazúre.

Pani Mária Hanusková, rodená Turanská sa od
roku 1986 spoločne s manželom Oskarom venuje keramickej tvorbe Majoliky vo
vinohradníckom meste Pezinok, kde žijú a tvoria doteraz. Majú jedného syna
a radosť im robí dvojročná vnučka. Umelecké sklony pravdepodobne Mária
zdedila po svojej mame, ktorá krásne maľovala, a otec, ktorý pracoval v tehelniach,
jej umožnil prácu s hlinou. Jej mama a babka pochádzali
z Myjavy, čo sa značne prenieslo aj do jej tvorby. Vinohradnícka tematika
jej prirástla k srdcu, nakoľko vyrastala vo vinohradníckom meste
a v rodine, ktorá obrábala vinohrady.

Mária
od detstva veľmi veľa kreslila, maľovala vodovými farbami, ale
i modelovala. Láska k umeniu ju viedla na umeleckú strednú odbornú
školu v Pezinku so zameraním maliar – keramik. Po ukončení vzdelania pracovala
až do roku 1986 v Slovenskej ľudovej majolike v Modre, kde sa snažila
učiť hlavne od starších a skúsenejších kolegov.

V roku
1987 spoločne s manželom Oskarom začali spoluprácu s Úľuv-om, kde
pôsobia dodnes. V ateliéri to majú spravodlivo rozdelené: Mária sa venuje umeleckej
realizácii, Oskar technickej realizácii a administratíve. Oskar taktiež
veľmi rád fotí. Táto umelecky založená dvojica tvorí najmä figurálne plastiky
v krojoch, sakrálnu umeleckú tvorbu, keramické reliéfy a kachlice,
keramické busty, modelované taniere a najnovšie keramické šperky i magnetky.
Z keramických šperkov tvorí nádherné prstene, náramky, prívesky
i brošne. Od roku 2014 sa Mária venuje aj maľbe obrazov s umeleckým
menom MajaH. Obrazy maľuje na podkladové dosky so špeciálnou štruktúrou, ktoré
jej pripravujú akademici z Kyjeva. Nemá rada stereotyp, rada skúša
a tvorí nové veci, napríklad aj maľbu na hodváb.

Sakrálna tvorba – betlehemy, sochy
svätých a patrónov. Z jej rúk vyšlo najmä veľa svätých Urbanov –
patróna vinohradníkov. Mária si najprv preštuduje životopisy svätých
a vytvorí ich podľa svojej predstavy. Netvorí podľa žiadnej predlohy. Pre
kostol v Poprade – Kvetnici vytvorila celú krížovú cestu, Poslednú večeru
a sochu Dobrého pastiera. Taktiež jej betlehemy majú obrovský úspech,
niekoľkokrát sa zúčastnila celosvetovej výstavy s názov „100 betlehemov“
v Ríme, poslednú otváral aj súčasný pápež František. Výstava betlehemov sa
v Ríme organizuje od roku 1968.

Figurálne plastiky – manželia tvoria predovšetkým
postavy v krojoch z celého Slovenska. Vytvoreniu figurálnej plastiky
v kroji predchádza štúdium detailov jednotlivých častí krojov
z etnologických materiálov.

V tejto
tematike uprednostňuje Mária kroje typické pre oblasť Pezinok a Myjava, čo
je následok vplyvu z jej detstva. Často stvárňuje postavy vinohradníkov.
Ako sama priznáva, najradšej tvorí ženské postavy, ktoré aj prevládajú
v jej tvorbe. Výroba jednej sochy trvá vyše mesiaca.

V tomto
časovom intervale je zahrnutá modelácia, vydlabanie sochy, jej prilepenie na
podstavec, opätovné domodelovanie. Potom nasleduje pomalé schnutie
a vypálenie v peci pri 980 stupňoch Celzia. Následne sa soška
naglazuje, namaľuje a opätovne vypáli. Celý tento proces tvorby figurálnej
plastiky je značne časovo náročný a s neistým výsledkom. Soška sa
môže poškodiť nielen počas schnutia, ale i pri vypaľovaní v peci. Ak
sa však všetko podarí, tak ako má, výsledok stojí jednoznačne za to. Figurálne
plastiky od pani Márie, vynikajú najmä prirodzenosťou tvarov a prezrádzajú
citlivú dušu tvorcu.

Reliéfy a kachlice
–
v reliéfnej tvorbe prevládajú motívy vinárske a vinohradnícke,
oslavujúce celoročnú prácu vinohradníka. Séria s touto témou sa nazýva
Vinohradnícky alebo Vinársky rok. Ich tvorba je zameraná hlavne na reliéfy a kachlice
s tematikou slovenských ľudových odevov.

Manželia
Hanuskovci od roku 1986 sa oficiálne venujú umeleckej keramickej tvorbe, boli
v roku 1994 pri založení Cechu slovenských keramikov v Modre, stáli
pri vzniku Keramických Trhov v Pezinku. Svoje diela začali vystavovať na
samostatných výstavách až v roku 1999. Odvtedy usporiadali veľké množstvo
samostatných, ale i spoločných výstav. Spomeniem len pár: vystavovali
v mestách Pezinok, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Kežmarok, Svätý
Jur, Myjava, Kúty, Lipany, Stropkov, Vranov nad Topľou, v zahraničí  Rakúsko vo Viedni v Brandlhof in
Radlbrunn. O ich tvorbu je celosvetový záujem o čom svedčia zápisy
návštev v ich kronike z krajín ako Česko, Nemecko, Rakúsko, Singapur,
Japonsko, Rusko, Kuba, Turecko i USA.

Mária
a Oskar Hanuskovci sa venujú výrobe ľudovoumeleckej dekoratívnej keramiky
a svojím posolstvom uchovávajú keramikársku tradíciu aj pre ďalšie
generácie. Je radostnou správou, že záujem mladých ľudí o keramiku
a výrobky z nej sa zvyšuje. V tvorbe manželov Hanuskovcov sa
spája plastickosť materiálu, s teplom vypaľovanej pece a spektrom
farieb. Nádherné umelecké diela, ktoré vychádzajú z ich rúk sú skutočnou
pastvou pre každého, komu sa dostalo tej cti ich vidieť.