Venujeme dostatočnú pozornosť zachovaniu diel s kultúrnou hodnotou? Ako sa k problému stavajú rôzne samosprávy na Slovensku a čo sa im zatiaľ podarilo? Zvyšuje sa povedomie a všímavosť  širokej verejnosti voči cenným dielam na verejných priestranstvách, okolo ktorých denne prechádza?
14. ročník odbornej konferencie pod názvom Umenie vo verejnom priestore: stav, ochrana, vízia ukázal, ako veľmi je táto téma aktuálna.

Podujatie organizuje tradične Bratislavský samosprávny v spolupráci s občianskym združením Academia Istropolitana Nova pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Aktuálny ročník sa konal v priestoroch obnovenej Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Tá je jedným z príkladov, ako pristupovať k zasadzovaniu umeleckých objektov do širšieho architektonického konceptu. Ako uviedla vo svojom príspevku generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá, pri obnove galérie bola jej architektúra utváraná tak, aby čo najlepšie slúžila umiestňovaniu umenia. Na viaceré časti budovy galérie sa dá pritom nazerať aj ako na samostatné umelecké objekty či priestorové inštalácie.

V úvodnom príhovore otvoril podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Štekláč otázky, ktoré sa pýtajú na podstatu umenia a verejného priestoru. Svetlana Waradzinová, vedúca oddelenia kultúry Bratislavského samosprávneho kraja, zdôraznila široký záber témy, ktorej sa BSK venuje komplexne, počnúc obnovou národných kultúrnych pamiatok až po nálezy zabudnutých artefaktov moderného umenia v areáloch a budovách kraja.   

Príspevky k téme odprezentovalo 16 hostí, medzi ktorými boli zástupcovia kultúrnych inštitúcií, samospráv, pamiatkového úradu, ako aj individuálnych hostí z oblastí kunsthistórie, architektúry a výtvarnej tvorby.

Diskusie po viacerých príspevkov ukázali, že je potrebné verejnosti vysvetľovať a zdôrazňovať hodnotu a význam umeleckých diel vo verejnom priestore a to nielen v exteriéri, ale aj v budovách s verejnou funkciou. Patria sem napríklad sobášne siene a domy smútku, školy a internáty, zdravotné strediská alebo centrá sociálnych služieb. Pri koncipovaní mnohých z týchto interiérov sa podarilo vytvoriť dizajn, ktorý pôsobí ako celok, pretože  je spoločným dielom architektov a výtvarníkov.

Bratislavský samosprávny kraj sa téme venuje v rámci svojho dlhodobého projektu. Počas neho sa zatiaľ podarilo zmapovať viac ako 80 umeleckých diel v budovách vo vlastníctve kraja, rozbehnúť kunsthistorický výskum a zreštaurovať kovovú plastiku významnej sochárky Erny Masarovičovej.

Magistrát hlavného mesta Bratislavy a Galéria mesta Bratislavy predstavili strategický program Dekáda pre kultúru 2030 a výskumno-osvetový projekt Umenie mesta, ktorý aj prostredníctvom komentovaných  vychádzok, diskusií a online katalógu diel edukuje a prezentuje umenie Bratislavy.

Pozornosť si získala prezentácia konceptu obnovy fontány Družba, ktorá je najväčšou  na Slovensku a bola uvedená do prevádzky opätovne po 16 rokoch.  Problematiku reštaurovania priblížil príspevok o obnove historickej Rolandovej fontány v bratislavskom centre, ktorá na sebe nesie pečať viacerých umeleckých štýlov a období.

Na verejných priestranstvách sa nachádza množstvo diel, ktoré si vyžadujú starostlivosť a častokrát aj záchranu. V mnohých prípadoch sa o tieto diela starajú potomkovia autorov. Výtvarníčka Katarína Kissoczy sa dlhodobo venuje odkazu a zachovaniu diela svojej matky, sochárky Erny Masarovičovej s víziou, že systematickú starostlivosť o umenie by mali na seba prevziať verejné inštitúcie. Opätovné odkrytie a obnovenie reliéfu sochára Juraja Gavulu v budove bratislavskej čokoládovne je spoločným dielom iniciatívy občianskeho združenia Čierne diery, osvieteného prístupu manažmentu súkromného majiteľa budovy a umelcovej rodiny. Tento neobyčajný príbeh odprezentoval zástupca spoločnosti Mondelez SR Production s.r.o. Tomáš Gonos a kunsthistorička Lucia Gavulová, dcéra autora reliéfu.

Pre domácich hostí bola inšpirujúca prezentácia o situácii v hlavnom meste Českej republiky, kde má starostlivosť o verejnú plastiku v správe Galéria hlavného mesta Prahy. Na ochranu existujúcich a tvorbu nových kvalitných diel slúži program Umenie pre mesto, v rámci ktorého je priebežne aktualizovaná online databáza pod názvom Katalóg verejnej plastiky.

Mesto Košice využíva interaktívnu formu prostredníctvom digitálnej aplikácie, ktorá vťahuje obyvateľov do fyzického priestoru a ponúka im príležitosť objavovať nepoznané či zabudnuté miesta. Košický samosprávny kraj zase pomáha prinášať umelecké inštalácie priamo do prírodných lokalít a využíva tak umenie aj pre podporu turizmu v regióne.

Trnava je prvým mestom, ktoré vytvorilo pozíciu mestského kurátora. Jeho agendou je starostlivosť o historické a súčasné pamiatky, tvorba a umiestňovanie nových diel a problematika reklamy a vizuálneho smogu. Jedným z výstupov mesta je online katalóg Galéria ulice, ktorý na webovej mape zobrazuje 200 rôznych diel nachádzajúcich sa vo verejnom priestore mesta.

Návštevníci mali po hlavnom programe ojedinelú príležitosť absolvovať prehliadku novo zreštaurovaných priestorov SNG s odborným výkladom. Podujatie sme zrealizovali vďaka spolupráci s partnermi: Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave a Slovenskou národnou galériou.  Program mohli diváci sledovať aj na diaľku ako živý prenos prostredníctvom livestreamu, ktorý pre nás pro bono zabezpečil Ústav pamäti národa.

Konferencia vytvorila priestor pre živú diskusiu a výmenu osobných skúsenosti a potvrdila, že venovať pozornosť a úsilie téme je otázkou tak aktuálnou ako aj nadčasovou. Oddelenie kultúry BSK pokračuje vo svojom projekte Umenie vo verejnom priestore kraja a bude obyvateľom a návštevníkom kraja naďalej prinášať nové objavy a poznanie.