V ruke bábika a v tvári drzý pohľad. Keď puberta príde priskoro, zaskočí neraz viac rodičov ako deti. Ako sa nezblázniť a prejsť búrlivým obdobím dospievania čo najhladšie?

„Ponáhľam sa letným podvečerným mestom. Vonku sa stmieva. S každým ubúdajúcim slnečným lúčom sa plnia lavičky na námestí. Ležérne, no zároveň pútavo sa v skupinkách bavia mladí. Vidím lenivé, arogantné, egocentrické, nezodpovedné decká bez rešpektu? Alebo mladých ľudí túžiacich po lepšom svete, s ideálmi, túžbami, snami, hľadajúcimi miesto v spoločnosti?

Zo všetkých strán počúvam ponosy rodičov, učiteľov a celkovo dospelých, že tie dnešné decká dospievajú priskoro. Priskoro sú drzí, nezvládnuteľní, nároční. Priskoro sa musíme my dospelí veľmi snažiť.„

Kedy sa z detí stávajú tínedžeri?

O predčasnom dospievaní sa hovorí najmä u dievčat. Začiatok dospievania bežne vnímame cez prvú skúsenosť s menštruáciou či začiatok rastu prsníkov pod vplyvom vysokej hladiny hormónu estrogén. Táto skúsenosť sa z roka na rok znižuje o asi 5 mesiacov. Zatiaľ čo v roku 1922 dostali dievčatá prvú menštruáciu okolo 16-teho roku (podľa prof. Matiengku), v súčasnosti sa priemerný vek znížil na 12 rokov. Podľa prieskumu v medzinárodnom projekte o zdravom správaní Health Behaviour in School-aged children, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, v školskom roku 2009/2010 menštruovala asi polovica 13-ročných dievčat, zatiaľ čo o 4 roky neskôr už takmer ¾ mladých 13-ročných dievčat.

Čo je na tom dospievaní tak náročné?

Dospievanie nie je len o telesných zmenách. Omnoho skôr sa dospievanie začína v hlave. Práve osobnostné či emocionálne zmeny sú neraz ťažkým orieškom nie len pre dospievajúce deti, ale tiež pre ich rodičov.

Predčasné dospievanie sa týka rovnako chlapcov ako dievčat. Obe pohlavia sa stávajú mužnejší, či ženskejšie skôr ako ich rovesníci. Začínajú sa meniť, hoci ich kamaráti ostávajú stále vo svojom detskom svete. Hoci sú tieto zmeny podobné, reakcia dievčat a chlapcov je rozdielna. Zatiaľ čo chlapci si svoj „dospelejší“ vzhľad a väčšiu silu celkom užívajú a s emóciami a správaním bojujú menej, pre dievčatá znamená odlíšenie sa od svojich spolužiačok boj samej so sebou.

Za všetkým hľadaj hormóny

Dospievanie prichádza ruka v ruke so zmenou hormónov. Estrogén, hormón, ktorý zabezpečuje dospievanie, ovplyvňuje neurotransmiter serotoním, ktorý kontroluje napríklad náladu či spánok. Nie je preto náhoda, že s príchodom prvých znakov dospievania sú mladí podráždení, premenliví, smutní, depresívni a pod.

Dievčatá sú navyše pod obrovským tlakom rôznych situácií, kvôli ktorým sú v strese. Zmenu svojho tela si veľmi všímajú, a hoci by sa mohli tešiť, že už budú „veľké“, pochybujú o tom, či sú pekné. V porovnaní so svojimi spolužiačkami sú často tak rozdielne, až prežívajú pocit hanby a nespokojnosti. Cítia sa tučné, neforemné, čomu vo veľkej miere prispievajú tiež média svojim predurčeným obrazom krásy.

Napriek tomu, že sú dievčatá so sebou nespokojné, svojím fyzickým vzhľadom pútajú pozornosť najmä starších kamarátov a spolužiakov z vyšších ročníkov. Táto pozornosť je však neraz neželaná a podnecuje v mladých dievčatách len viac zmätku a negatívnych emócií.

Práve nespokojnosť, smútok, či pocity menejcennosti a nedostatok sebavedomia vnímame aj pri rozhovoroch s dievčatami na internetovej poradni IPčko.sk, kde majú možnosť rozprávať sa s mladými poradcami. Hovoria o tom, ako k svojim spolužiačkam nepatria, aké sú iné. Neraz hľadajú možnosti, ako schudnúť alebo  byť opäť chudé, ako sú ich spolužiačky. Sú neisté, cítia duševnú bolesť a potrebujú niekoho, komu o tom môžu povedať.

Prečo deti opúšťajú detstvo skôr?

Hoci 5-ročné dospievajúce deti na dennom poriadku nemáme, Louise Greenspan a Julianna Deardorss vo svojej knihe ´The new puberty: How to navigate early development in today´s girls´ opisujú mnoho prípadov, kedy začiatkom dospievania nebol vek 11 či 12 rokov, ale prvé znaky dospievania zaznamenali rodičia už v 7 rokoch.

Podľa spomínaných autorov stojí za skorou pubertou viacero príčin. Na jednej strane predpokladajú, že predčasné dospievanie súvisí s množstvom telesného tuku, či vystavenie sa chemikáliám, ktoré narúšajú telesné zdravie a hormonálny systém. Na druhej strane svoju pozornosť venujú najmä sociálno-psychologickým faktorom. Práve tie môžeme vo väčšej či menšej miere ovplyvniť svojimi rodinnými vzťahmi.

Stres, opakované nepredvídateľné situácie, či nefunkčné rodinné prostredie sú časté u detí, ktoré začali dospievať predčasne. Prečo je to tak?

Podľa evolučnej teórie Belského je hlavným cieľom „prírody“, aby sme sa reprodukovali. Neprajné podmienky však predpovedajú, že život mladého človeka môže skončiť relatívne skoro. Príroda sa preto snaží čo najskôr vytvoriť príležitosť na počatie dieťaťa – predčasným dospievaním. V časoch vojny, či hladu však, podľa Belského, príroda svoj plán mení, pretože by nový život pravdepodobne aj tak neprežil.

Láska v rodine, ako liek na predčasné dospievanie

Bruce Ellis porovnával dospievanie dievčat v rôznych rodinách. Zistil, že u dievčat, ktoré vyrastali v problémových rodinách s negatívnymi vzťahmi s rodičmi, bez lásky a rodinného bezpečia, sa začala puberta omnoho skôr ako u dievčat z harmonických rodín.

Ellis spolu so svojou kolegyňou Jacqueline Tither porovnávali tiež 160 súrodencov. Zaujímali sa o to, či súrodenci začali dospievať v rovnakom veku alebo nie. Zistili, že deti, ktoré boli ešte pred pubertou vystavené rozvodu rodičov alebo iným negatívnym okolnostiam v rodine, začali dospievať skôr. Zaujímavé je, že ich súrodenci, ktorí boli v čase rozvodu už v začiatkoch puberty, prežívali pubertu bez výrazných zmien.

Zdá sa, že pozitívne a kvalitné vzťahy medzi deťmi a rodičmi, ich vzájomná komunikácia, vrúcnosť a láska môžu pomôcť deťom prežiť dlhé a šťastné detstvo. Rodičia by mali byť akýmisi nárazníkmi. Mali by ich chrániť pred všetkým negatívnym, čo sa deje. Nie vždy tomu tak je.

V našich poradenských rozhovoroch sa neraz objavujú práve vzťahy s rodičmi. Častokrát počúvame o túžbe detí zaujať ich pozornosť. Chcú byť vypočuté, ochránené. Napriek osamostatňovaniu sa chcú občas vrátiť do bezpečia. Doma však na nich nemajú čas. Majú prácu, povinnosti. Ich ťažkosti a problémy rodičia bagatelizujú. Nerozumejú im. Deti a mladí sa cítia nepochopení, nevypočutí, sami.  

Čo hrozí, ak sú deti ponechané zmätku dospievania osamote?

Pod vplyvom množstva zmien, neistoty, emócií, ktorým sú ponechané bez podpory najbližších, môže predčasné dospievanie priniesť úzkosť, či depresie. Neustála kritickosť proti sebe a svojmu telu, snaha o dokonalosť môže navyše nejedno mladé dievča priviesť k anorexii, či bulímii. Celý kolotoč náročného dospievania môže prispieť k závislostiam, či rizikovému správaniu. Predčasne vyvinuté dievčatá sa tešia záujmu starších chlapcov. Navyše, od svojich rovesníkov sa líšia, a tak si kamošov hľadajú skôr medzi staršími. A s tým sa spájajú ďalšie riziká.

Predčasné dospievanie neznamená hneď predčasný sex, alebo áno?

Treba sa rozprávať s mladými o dospievaní a o sexe? Nenájdu si všetko potrebné niekde inde? Počas projektu „Týždeň sexuálneho zdravia“ najviac študentov vyhlásilo, že sa o tom s rodičmi nikdy nerozprávali. Že je to rodinné tabu. Ďalšou najčastejšou odpoveďou bolo, že ak sa aj rozprávali, tak len o rizikách – pohlavných chorobách, nežiadúcom tehotenstve, či emocionálnych problémoch. Stačí však deťom a mladým povedať, čoho sa majú vyvarovať? Kto im pomôže nájsť to, čo majú robiť?

Mnoho mladých ľudí, tak dievčat ako aj chlapcov, sa na našu poradňu IPčko.sk obracia s neistotou a otázkami o láske, priateľstve, sexe. Niečo počuli od kamarátov, niečo videli v telke, čítali na nete. Niečo iné im hovorí ich vlastné svedomie a majú v tom zmätok. Počas dospievania si vytvárajú svoje názory, hodnoty, presvedčenia. Potrebujú zistiť, čo naozaj chcú. Potrebujú vedieť, čo je správne, no nie príkazmi, zákazmi a strašením. Potrebujú o tom hovoriť. Potrebujú vedieť prečo.

Ak rodičia nedajú príležitosť ujasniť si názory a hodnoty doma, v bezpečí, ako môžeme očakávať, že sa budú správať zodpovedne?

Porno ako „učebnica“

V spomínanom projekte sa deti zverili s tým, odkiaľ čerpajú odpovede na otázky života. Najčastejšie sa obracajú na svojich kamarátov, priateľov, no najviac informácií získavajú práve z médii – televízie, či internetu. Práve ľahký prístup k online obsahu vytvára jednoduchú cestu k nájdeniu toho, čo práve potrebujú a hľadajú, ale aj k tomu, čo až také pozitívne nie je.

V európskom prieskume z roku 2011, ktorého sa zúčastnili dospievajúci od 9 do 16 rokov, zistili, že 23% z nich videlo obrázky alebo videá so sexuálnym obsahom. Čím starší boli, tým bolo týchto obrázkov a videí viac a boli konkrétnejšie. Nie všetky deti hľadali sexuálny obsah cielene a mnohým to ani nebolo príjemné. Sú však aj mladí, ktorí hľadajú práve porno. Prečo?

Mohla by byť jednoduchá odpoveď – kvôli vzrušeniu. Je to však jediný dôvod? V českom výskume Ševčíkovej a Danebacka zistili, že deti od 11 do 17 rokov pozerajú porno, aby sa niečo naučili. Chcú sa dozvedieť viac, no hanbia a boja sa spýtať. Sabina, Wolak a Finkelshorn vnímajú pornografiu tiež ako možný zdroj sexuálnych informácií. Mladí ľudia hľadajú spôsob ako získať informácie, vytvoriť si názor, zistiť svoje preferencie a pod.

Zdá sa nám to nevhodné? Veď predsa porno je stereotypné. Veď predsa to nie je ako naozaj. Veď to nie je realita. Smith tvrdí, že mladí sú kritickí a uvedomujú si to. Čo však pre to môžeme urobiť my? Ako im môžeme pomôcť? Zakázať im to?

Mladí ľudia sú často šikovnejší ako my. Rodičovské zámky sa obísť dajú, história sa dá vymazať. Skúsenosť mladého človeka však nie. Dievča či chlapec potrebuje o tom s niekým hovoriť. Za rodičom však neprídu, ak k nemu nemajú vytvorený dôverný vzťah. Ak sa s rodičmi o vážnych veciach nemohli rozprávať s dôverou. Ak majú pocit, že sex je v rodine tabu.

Ako to zvládnuť? Čo mladí potrebujú?

1. Rozhovor

Nie až keď budú veľkí. Nie až keď začnú dospievať. Nie až keď sa spýtajú. Hneď. Potrebujú a často aj chcú rozprávať o túžbach, snoch, obavám, nejasnostiach. Chcú úprimný záujem o ich hodnoty a názory. O ich svet. Nechcú hodnotenie a kritiku, ale pozorné počúvanie.

2. Čas

Viem. Práce, peniaze, domácnosť. Neustály kolotoč. Mladí ale potrebujú pozornosť. Im nestačí pár minút pri raňajkách. Či pár minút medzi varením a upratovaním. Chcú a potrebuje plnú pozornosť svojich rodičov. Ozajstné počúvanie, nie len počutie.

3. Útočisko a stabilitu, kam sa môžu s dôverou vrátiť

Počas dospievania skúšajú. Chcú robiť veci podľa seba, objavovať a skúmať nové veci. Všetko je to ale príliš nové. Doma chcú mať oázu bezpečia a pokoja, kde môžu načerpať sily a odvahu.

4. Spoločne dohodnuté pravidlá

Hranice pomáhajú pocitu bezpečia. Mladí ich možno porušia, a to neraz. Ak však majú pravidlá, majú niečo, podľa čoho sa vedia správať, na čo sa môžu spoľahnúť. Majú akúsi istotu či návod na správanie

Dospievanie nie je len o sexuálnej zrelosti. Nielen o strachu, že dieťa otehotnie alebo sa bude správať zle.

Dospievanie je o celom spektre zmien. O hľadaní hodnôt a cieľov a hľadaní pravdy a dobra.

Je to náročný no zároveň nádherný prerod z dieťaťa na dospelého.

Nenechávajme ich v tom samých. Pomôžme im.

ZDROJ: www.ipcko.sk