Hrad Červený Kameň patrí medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Bratislavského kraja. Jeho dejiny sú úzko späté s dvoma významnými šľachtickými rodmi, ktoré zásadne ovplyvnili jeho podobu aj osud. Kým v prvej polovici 16. storočia patril nemeckým Fuggerovcom, v druhej polovici toho istého storočia sa dostal do rúk rodu Pálffyovcov, ktorí ho vlastnili a zveľadili až do roku 1945.
Pálffyovci: Láska, prestavby a tradícia
Prvým Pálffym, ktorý sa stal majiteľom hradu, bol mladý barón Mikuláš II. Okrem panstva získal aj srdce Márie Magdalény Fuggerovej, s ktorou sa zosobášil v roku 1583. Po prestavbe hradu v roku 1588 sa tam spolu presťahovali a vytvorili rodinné sídlo, ktoré sa udržalo v rukách ich potomkov viac ako 350 rokov.
Počas tohto obdobia hrad prešiel viacerými významnými prestavbami. V 17. storočí ho Mikuláš IV. Pálffy so svojou manželkou Máriou Eleonórou Harrachovou prestaval do ranobarokového slohu. O sto rokov neskôr, v druhej polovici 18. storočia, ho modernizoval a rozšíril Rudolf Pálffy s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou.
Pozrite si video:
Príbeh veľkej lásky: Mikuláš II. Pálffy a Mária Magdaléna Fuggerová
Mária Magdaléna Fuggerová bola len osemnásťročná, keď sa vydala za vtedy tridsaťjedenročného vojvodcu Mikuláša II. Pálffyho. Ako skúsený vojvodca, ktorý zvíťazil v 26 bitkách, trávil väčšinu času na bojiskách, pričom jeho manželka ostávala na hrade osamelá. Napriek odlúčeniam ich vzťah pretrval a bol považovaný za mimoriadne šťastné manželstvo. Pravidelne si písali listy a Mikuláš jej aj počas vojny posielal kytice červených ruží, prvú dokonca ešte pred sobášom v treskúcej zime do nemeckého Augsburgu.
Ján IV. Pálffy: Palatín a blízky spojenec Márie Terézie
Ján IV. Pálffy sa narodil na hrade Červený Kameň v roku 1664 a zohral kľúčovú úlohu v uhorských dejinách. Ako chorvátsky bán sa pričinil o schválenie pragmatickej sankcie, ktorá umožnila Márii Terézii nastúpiť na trón. Ako uhorský palatín bol jej blízkym spojencom a v roku 1741 niesol kráľovskú korunu počas jej korunovácie v Bratislave. Pálffy zomrel v roku 1751 a bol s vojenskými poctami pochovaný v Dóme sv. Martina.
Pálffyovci opúšťajú hrad
Po stáročiach, počas ktorých hrad slúžil ako významné šľachtické sídlo, prišiel v roku 1945 koniec pálffyovskej éry. Posledný majiteľ, Karol Pálffy, spolu so svojou matkou opustili hrad, ktorý sa neskôr stal štátnym majetkom a bol premenený na múzeum. Dodnes si návštevníci môžu pozrieť mnohé zachované artefakty pochádzajúce priamo z čias, keď tu Pálffyovci žili.




Legenda o zlomenom kolese
Jedna z najznámejších legiend spojených s rodom Pálffyovcov rozpráva príbeh o osudovej noci, keď sa ich koč ocitol v nebezpečenstve. Počas silnej búrky na lesnej ceste náhle vyskočil na cestu jeleň. Prudké brzdenie spôsobilo zlomenie kolesa koča, čím bol šľachtický rod prinútený prenocovať v lese. Ráno zistili, že len pár metrov pred nimi sa nachádzala priepasť, do ktorej by sa inak zrútili. Odvtedy sa symbol jeleňa a zlomeného kolesa stal súčasťou erbu rodu Pálffyovcov, ako aj erbu Bratislavského kraja.
Červený Kameň dnes
Dnes je hrad Červený Kameň obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie. Múzeum, ktoré v ňom sídli, ponúka pohľad do života šľachty, ale aj na vojenské a strategické aspekty hradu. Každý návštevník sa tu môže ponoriť do atmosféry minulých storočí a objaviť fascinujúce príbehy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.












Foto a video: Michal Feik