Vianoce bývali v Bratislave plné čara a veselých zvykov. Jedným z nich boli aj postavičky Mikuláša a čerta. Počas jedných Vianoc si však čerta zahral samotný pekelník.

Bratislavský čert sa hneval. Keď začal advent, po Cukrmandli začali tradične chodiť postavičky Mikuláša a čerta. Mikuláš dával dobrým deťom darčeky a čert zlé strašil a maľoval sadzami. Skutočnému pekelníkovi vadilo, že krampus, ako čerta v Bratislave nazývali, robil hanbu jeho druhu. A okrem toho vyzeral smiešne, mal rohy z handier, chvost z motúzov a žiadne kopytá. Preto sa čert vybral za samotným vládcom pekla Belzebubom a požiadal ho, aby si mohol krampusa zahrať on. Belzebub súhlasil, avšak varoval čerta, aby bol opatrný a nevzbudil podozrenie. Čert sa potešil, prehodil si baraní kabát, okolo pása omotal reťaz a vybral sa do bratislavských ulíc.

Ako sa tak túlal okolo vianočných stánkov, nakradol si plné vrecká jabĺk a perníkov, aby mohol obdarúvať neposlušné deti. Potreboval už len svojho Mikuláša a toho tiež čoskoro našiel. Vybrali sa teda navštevovať deti a čert každému, ktoré odvrávalo, neposlúchalo alebo robilo zle súrodencom, dal tajne odmenu. Obehli už takmer celú Bratislavu a čertovi sa minuli zásoby. Vybral sa preto späť na Hlavné námestie, aby si opäť nakradol, ale po ceste mu do cesty skočil otrhaný galgan. Spýtal sa čerta, či mu niečo dá. Ten obrátil vrecká naruby a v nich prázdno. Nemohol však tohto chlapca nechať ísť. Vyzeral, že z neho môže vyrásť parádny zlodej či podvodník. Bolo jeho povinnosťou ho odmeniť. Daroval mu preto svoju baraniu huňu.

Čert si šiel podľa plánu opäť nakradnúť a do večera obehol aj zvyšné deti. Po dobre vykonanej práci sa unavený vracal do svojho brlohu. Tam ho už čakal nahnevaný Belzebub. Otrhaný chlapec, ktorého totiž čert odmenil, nebol grázel, ale opustená sirota. Stačilo by pár dní a začal by od hladu a zimy kradnúť, ale čert ho svojím dobrým skutkom obrátil na správne chodníčky a chlapec sa za neho celý večer modlil. Belzebub zúril, že prišli o takúto významnú posilu do svojich radov. Čertovi vynadal a zakázal mu navždy robiť krampusa. Odvtedy sa bratislavský čert každé Vianoce len prizerá, ako chodí ulicami Mikuláš s falošným čertom a ako odmeňujú dobré deti a karhajú tie zlé.

Zdroj: Dunajské povesti, Mária Ďuríčková