Európska komisia 11. februára 2025 v Trenčíne zorganizovala konferenciu Integrovaný územný rozvoj v Česku a na Slovensku.
Zásadné problémy pri čerpaní eurofondov v rámci integrovaných územných investícií (ITI) pretrvávajú. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) upozorňuje, že administratívne a metodické prekažky spomalili prípravu projektov a predľžili čas potrebný na ich realizáciu.
Z takmer 2,5 miliardy eur, ktoré majú v správe slovenské regionálne samosprávy, bolo doteraz zazmluvnených iba 5,5 % z celkového objemu prostriedkov. Bratislavský kraj, podobne ako iné územia, poukazuje na to, že žiadatelia v počiatkoch procesu podcenili plánovanie, keďže sa domnievali, že majú dostatok času na prípravu projektov.
Žiadatelia v území zaspali
Podľa Barbory Lukáčovej, vedúcej územného rozvoja BSK, bol jednou z príčin pomalého rozbehu ITI aj prístup samotných žiadateľov. „Mentálne ich uchlácholilo, že majú peniaze na projekty už schválené a dostali rok na ich prípravu. Zistili sme, že si dali na čas, lebo ide o projekty, ktoré nie sú pre nich žiadnou výzvou, keďže ich bežne realizujú z vlastných zdrojov,“ vysvetľuje Lukáčová.
BSK sa od začiatku snažil vyhnúť tzv. „ľudovej tvorivosti“ pri tvorbe stratégií, ktorá v iných krajoch spôsobila rozdrobenie priorít. Kraj preto definoval hlavne tie potreby, ktoré majú reálny vplyv na zlepšenie života obyvateľov. „Nejde o to, čo chceme, ale o to, čo potrebujeme,“ dodáva Lukáčová.
Byrokratické prekažky a zmeny metodiky brzdia projekty
BSK taktiež upozorňuje na skutočnosť, že dôvodom pomalého čerpania boli aj administratívne a metodické zmeny na úrevni štátu. Viaceré pravidlá sa menili tesne pred spustením ITI, čo viedlo k oneskoreniu projektov.
Jedným z hlavných problémov ostáva aj potreba čakať na vyhlasovanie výziev zo strany ministerstiev. Tento mechanizmus spôsobil, že aj keď žiadatelia v území majú schválené projekty, nemôžu ich realizovať, pretože chýbali vyhlásené výzvy v relevantných oblastiach.
Pozitívne zmeny na obzore
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) sľubuje, že tento proces sa v budúcnosti zmení. Do budúconosti sa ráta s priamymi vyzvaniami na projekty, čo znamená, že rezorty nebudú vyhlasovať plošné výzvy, ale oslovia konkrétnych prijímateľov s hotovými projektmi.
Pre Bratislavský kraj by to znamenalo väčšiu flexibilitu a možnosť efektívnejšieho čerpania eurofondov. „Dnes musia žiadatelia prispôsobiť svoje projekty podmienkam výziev. Ak sa však systém vyzvaní ujme, konečne sa budeme môcť plne sústerdiť na reálne potreby kraja a jeho obyvateľov,“ uzatvára Lukáčová.
Zdroj: Euractiv.sk
