Bratislava sa minulý rok priblížila k rekordnej turistickej návštevnosti z roku 2019, no odborníci upozorňujú, že stále existuje priestor na zlepšenie. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a hlavné mesto sa snažia rozvíjať turizmus udržateľným spôsobom, pričom kladú dôraz na kvalitu návštevníkov namiesto masového turizmu. Diskusná relácia Klub komunálnej politiky v Rádiu Slovensko priniesla zaujímavé pohľady odborníkov na cestovný ruch, jeho výzvy a príležitosti.
Vypočujte si diskusiu v Klube komunálnej politiky:
- Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja
- Martin Volek, podpredseda predstavenstva Bratislava Tourist Board a predseda komory cestovných kancelárií a sprievodcov
- Radoslav Oliver Košík, generálny tajomník Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr
Bratislavský kraj ako magnet pre turistov
Bratislavský kraj patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku, pričom spolu so Žilinským krajom v roku 2024 zaznamenali viac ako 2,7 milióna turistov. Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie a územného rozvoja BSK, však upozornila na to, že kraj čelí výzvam v dĺžke pobytov. „Priemerný pobyt v Bratislavskom kraji je hlboko pod priemerom Slovenska. Turisti prídu na jeden deň a odídu, pričom v regióne takmer neutratia peniaze,“ vysvetlila Lukáčová.
Kraj sa preto snaží podporiť aktivity, ktoré návštevníkov v regióne udržia dlhšie. „Našou prioritou je udržateľný cestovný ruch – rozvoj cykloturistiky, vodáctva a ekologických aktivít, ktoré prirodzene zapadnú do regiónu a budú prínosom aj pre miestnych obyvateľov,“ dodala Lukáčová.
Bratislava vsádza na kvalitu, nie kvantitu
Podľa Martina Voleka, podpredsedu predstavenstva Bratislava Tourist Board, bol rok 2024 pozitívny, najmä vďaka rastúcemu záujmu zahraničných turistov. „Najviac návštevníkov k nám stále prichádza z Česka, Nemecka, Poľska a Rakúska. Zaujímavý bol však rast počtu čínskych turistov o 112 % a Indov o 40 %,“ uviedol Volek.
Dôležitým trendom je aj presun cestovného ruchu od masového turizmu k vyššej kvalite. „Naším cieľom nie je mať opitých turistov v centre mesta, ale prilákať návštevníkov, ktorí ocenia kultúru, gastronómiu a prírodné krásy regiónu,“ dodal Volek.
Turistický potenciál, ktorý stále nevyužívame
Napriek pozitívnym číslam má cestovný ruch v Bratislave a okolí ešte veľké rezervy. Podľa Radoslava Olivera Košíka, generálneho tajomníka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr, chýba efektívny systém merania dát. „Štatistický úrad eviduje iba malú časť ubytovacích zariadení. Reálne čísla môžu byť oveľa vyššie,“ upozornil.
Košík tiež zdôraznil, že Bratislava zaostáva za konkurenčnými destináciami v oblasti infraštruktúry. „Turistické autobusy nemajú kde parkovať, chýbajú základné služby pre organizované skupiny. Viedenský systém časeniek pre autobusy je skvelý príklad toho, ako by to mohlo fungovať aj u nás,“ dodal.
Bratislavský kraj sa musí zamerať na udržateľný a autentický cestovný ruch
Cestovný ruch v Bratislavskom kraji rastie, avšak výzvou ostáva dĺžka pobytu turistov. Priemerný počet prenocovaní v rámci Slovenska sa pohybuje okolo troch nocí, no Bratislavský kraj zaostáva s priemerom len dvoch. Podľa Barbory Lukáčovej je hlavným problémom prevaha jednodňových turistov, ktorí síce zaťažujú centrum mesta, no do miestnej ekonomiky neprinášajú významné príjmy.
„Bratislavský cestovný ruch bol doteraz orientovaný hlavne na jednodňových návštevníkov, vrátane turistov z výletných lodí, ktorí často strávia v centre iba pár hodín a pokračujú ďalej,“ vysvetľuje Lukáčová. Pre región je preto kľúčové vytvárať atraktívne ponuky, ktoré turistov motivujú ostať dlhšie a minúť viac peňazí na lokálne služby a ubytovanie.
Jedným z riešení je podľa nej užšia spolupráca s okolitými regiónmi a rozvoj turizmu zameraného na domácich návštevníkov. „Bratislavčania, ktorí sa prisťahovali z iných častí Slovenska, objavujú kraj, v ktorom žijú,“ dodáva.
Autenticita a kvalitné služby sú ďalším kľúčom k úspechu. „Ak cestovný ruch budeme budovať ako Disneyland, nebude pre nikoho zaujímavý. Namiesto toho sa musíme sústrediť na autentické zážitky, ktoré ocenia nielen domáci návštevníci, ale aj zahraniční turisti,“ tvrdí Lukáčová. Ako príklad uvádza nevyužitý potenciál vojenského turizmu a cykloturistiky po trase bývalej železnej opony, ktorá je populárna napríklad medzi holandskými turistami.
Bratislavský kraj má tiež výhodnú polohu v blízkosti silných ekonomických regiónov, ako sú Dolné Rakúsko, Juhomoravský kraj či Burgenland. „Turizmus nemôžeme vnímať izolovane. Ak budeme robiť kvalitné služby pre domácich, prirodzene to osloví aj turistov zo susedných regiónov. Navyše, ak sa dokážeme spojiť s rakúskymi partnermi, môžeme byť súčasťou ponúk medzinárodných cestovných kancelárií,“ dodáva.
Lukáčova zdôrazňuje, že cestovný ruch musí byť plánovaný strategicky a dlhodobo. „Nestačí len naliať peniaze do propagácie alebo znížiť DPH na jedlo. Musíme si uvedomiť, že cestovný ruch je dôležitým segmentom národného hospodárstva a pilierom lokálnej ekonomiky. Ak to nepochopíme, prídeme o turistov aj o príjmy, pričom sa dostaneme do konfliktu s vlastnými obyvateľmi,“
Investície do turizmu: Kraj dá 6 miliónov eur
Bratislavský samosprávny kraj plánuje v roku 2025 investovať do rozvoja turizmu viac ako 6 miliónov eur. Podľa Lukáčovej sa peniaze využijú na rozvoj cyklistických trás, vodáckych aktivít, zlepšenie infraštruktúry v prírode a podporu kultúrnych zariadení.
Jednou z kľúčových tém je aj spolupráca s hlavným mestom. „Bratislava je vstupnou bránou na Slovensko, ale my chceme, aby turisti neostali len v centre mesta. Potrebujeme ich dostať do regiónu – na Červený Kameň, do Modry, na Zochovu chatu či na ochutnávky vín,“ zdôraznil Volek.
Budúcnosť: Bratislava ako zelená destinácia
Budúcnosť cestovného ruchu v Bratislave a kraji je podľa odborníkov v prepojení mesta s prírodou. Dunaj, Malé Karpaty a mestské lesy ponúkajú obrovský potenciál na ekoturizmus. Bratislava a Bratislavský kraj teda stoja pred veľkou výzvou – prilákať viac turistov, ktorí budú v regióne tráviť viac času a míňať viac peňazí, no zároveň zachovať udržateľný a autentický rozvoj turizmu. Ak sa to podarí, môže sa hlavné mesto Slovenska stať jednou z top destinácií strednej Európy.
