Hlavné mesto Bratislava čelí nečakanej výzve pri výstavbe predĺženia električkovej trate v Petržalke. V ceste stojí protitanková stena z druhej svetovej vojny, ktorú sa mesto rozhodlo zachovať a presunúť o niekoľko metrov ďalej. Projekt musel byť prepracovaný, aby sa zabezpečilo neporušené premiestnenie tejto historickej vojenskej pamiatky.

Stena na Jantárovej ulici bola prvou vojenskou pamiatkou v Petržalke, ktorú mesto zaradilo medzi pamätihodnosti celomestského významu. Neskôr boli vyhlásené za pamätihodnosti aj ďalšie bunkre a objekty spred a z obdobia druhej svetovej vojny. Stena je približne meter široká a päť metrov dlhá. Nachádza sa vedľa autobusovej zastávky Šintavská a stojí presne v trase budúcej električkovej trate. Po konzultáciách s odborníkmi sa mesto rozhodlo zachovať celú stenu, a nie len jej časť, čo si vyžiadalo prípravu nového projektu.

Odhaliť rozmery a tvar steny bolo možné až po jej celkovom odokrytí, keďže väčšina z nej sa nachádzala pod zemou. Vznikol presný technologický plán na presun niekoľko metrov od pôvodnej polohy, aby sa uvoľnil koridor pre električkovú trať, ktorá má prechádzať cez pôvodné koryto plánovaného metra.

Práce na presune steny však komplikovalo viacero neočakávaných nálezov, vrátane nevybuchnutej munície. Pri pyrotechnickom prieskume bolo objavených až 18 granátov, ktoré bolo nutné bezpečne odstrániť. Tieto nálezy viedli k úprave postupu prác a k zvýšenej opatrnosti pri odkopávaní steny.

Podľa evidenčného listu pamätihodností mesta je táto protitanková stena súčasťou železobetónového systému opevnení, ktorý mal za cieľ chrániť dôležité strategické body počas druhej svetovej vojny. V Petržalke sa dodnes zachovalo niekoľko podobných objektov, pričom dve ďalšie steny sú v blízkosti bunkra B-S 8. Táto konkrétna stena je unikátna tým, že sa nachádza uprostred obytného sídliska, na voľnom priestranstve. Jej presun a zachovanie sú príkladom toho, ako sa dá skĺbiť ochrana historických pamiatok s modernizáciou mesta.

Fotogaléria

Pár faktov z histórie

Bratislava bola jednou z pevností v línii budovanej od hraníc Poľska až po Slovinsko. Mala slúžiť na to, aby sa sovietske vojská nedostali do Rakúska. Avšak Nemci túto líniu nedokázali obsadiť dostatočne početným vojskom.

Pôvod protitankovej steny siaha do obdobia rokov 1944-45, kedy obdobné objekty boli súčasťou nemeckých príprav na obranu Bratislavy. „Svedčí o tom aj to, že stena je stavaná narýchlo, že nie je z pevnostného betónu, má vysoký obsah riečneho štrku a nie sú odstránené viazacie drôty po šalovaní. V betónovej stene je osadená pravdepodobne ruská koristná strieľňa z tzv. Molotovovej línie. Predpokladáme to preto, že na zachovanej zhodnej protitankovej stene v Petržalke-Kopčanoch sú na strieľni delostrelecké preberacie a odmerové značky v azbuke. V strieľni bol pôvodne zalafetovaný protitankový kanón a stena bola opatrená zemným záhozom na čele a aj po stranách. V Petržalke v minulosti bolo takýchto protitankových stien niekoľko, žiaľ dve podobné boli zničené pri výstavbe hypermarketu Carrefour,“ uvádzajú Ernest Húska a Iveta Plešeková z Petržalského okrášľovacieho spolku vo svojom liste primátorovi Milanovi Ftáčnikovi v roku 2013. Už vtedy totiž Petržalský okrášľovací spolok inicioval záchranu tejto vojenskej pamiatky. V tom čase bola stena z dvoch tretín zasypaná zeminou a bolo z nej vidieť len vrchnú časť a kúsok oceľovej strieľne.

Sovietske vojská vpadli do Petržalky večer 4. apríla 1945, keď sa už schyľovalo ku koncu vojny. Ich výpad smeroval z oblasti Draždiaku. Prvou bariérou v postupe bola protitanková stena. Na nepriateľov, ktorí v nej striehli, udreli húfnicou ISU-122 a ľahšie obrneným vozidlom, po ktorom zostala jediná stopa – šrapnel zapichnutý do panciera strieľne zo zadnej strany. Vozidlo muselo ísť teda z opačnej strany ako húfnica.

Veľa ľudí sa pýta, ako sa dalo zo steny strieľať, keď je takáto „utopená“ v teréne. „V minulosti sa nachádzala na úrovni terénu. To sa zmenilo až navážkami materiálu počas minulého režimu, čím sa dostala 1 až 1,5 metra pod úroveň terénu,“ vysvetľuje Ernest Húska. Ako ďalej dopĺňa, „dve protitankové steny možno nájsť aj na Zátiší v Novom Meste ako aj v poli pri bunkri BS-8.“

Pozrite si video:

Stena bola od roku 2013 označená nápisom po slovensky, nemecky, anglicky. „Aby aj obyvatelia a návštevníci vedeli, aká je to vojenská zaujímavosť, aj aby videli, že Petržalka má svoju históriu dlhšiu ako je história sídliska, žiaľ ako k nám stále s týmto predsudkom pristupujú obyvatelia Bratislavy žijúci za Dunajom, či vo zvyšku Slovenska. Našim cieľom je, aby takýto zaujímavý vojenský objekt nepostihol smutný osud vyššie spomenutých dvoch stien pod súčasným Carrefourom v Petržalke,“ dopĺňa Petržalský okrášľovací spolok.

Stena sa nachádza v trase budúcej električkovej trate. Zmena trasovania v tejto lokalite nebola možná, tak sa hlavné mesto rozhodlo zachrániť pamätihodnosť formou jej presunu. „Stena bola vyhotovená z nekvalitného materiálu a pri necitlivom presune by sa mohla zlomiť,“ upozorňuje Ernest Húska. „Preto ju bolo treba podložiť.“

Zdroj: Hlavné mesto SR, Petržalský okrášľovací spolok, Mestský ústav ochrany pamiatok
Foto: Michal Feik