Bratislavský samosprávny kraj (BSK) by mal vstúpiť do záujmového združenia právnických osôb Klaster energetických komunít Slovenska (KEKS). Návrh na vstup kraja formou rozšíreného členstva schválili v piatok poslanci BSK. Úlohou je poskytnúť platformu pre výmenu informácií, znalostí a inovácií na spoločné prekonávanie výziev a maximalizovanie príležitosti, ktoré prináša energetická tranzícia.

„Energetická efektívnosť je dnes nevyhnutnosť vo verejnom priestore, ale nielen vo verejnom priestore. A nie je to len o čiastkových investíciách existujúcich budov. V podstate je to celé nastavenie fungovania manažmentu verejných budov a aj samotných zón,“ uviedla pre TASR riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK Barbora Lukáčová.

Ak sú na území vyriešené jednotlivé budovy, objekty či areály, považuje Bratislavský kraj daný klaster za príležitosť riešiť témy, ako sú energetické komunity. Znamená to, že na jednej budove je vyrobená elektrická energia, napríklad prostredníctvom fotovoltiky, ale daná budova ju nevie celú spotrebovať. Na druhej strane sú verejné budovy, na ktorých nie je možné umiestniť fotovoltiku či iné zariadenie zelenej energie. Môže to byť z pohľadu statiky či šikmej strechy. „Ak nespotrebovanú elektrickú energiu z prvej budovy neodkladáte, nepredávate, tak si ju vytiahnete do siete tej budovy, ktorá nevie fungovať aj zelene,“ priblížila Lukáčová.

Klaster sa však zároveň podľa nej zaoberá aj pripomienkovaním legislatívy a jej nastavením tak, aby bola efektívna. Rovnako tak nastavením dotačnej schémy a jej pripomienkovaním. Cieľom je byť významným partnerom Ministerstvu hospodárstva SR. Problematika zdieľania energií, zriaďovania energetických spoločenstiev a komunít je v praxi Slovenskej republiky podľa kraja veľmi obmedzená, najmä vzhľadom na vágnu a nešpecifickú legislatívu.

Nositeľom projektu je krajský energetik, ktorý sa zoberá témou dvoch významných energetických zón, ako by mali vyzerať s mitigačnými a adaptačnými klimatickými opatreniami. Ide o zónu Pankúchova v Petržalke a zónu Ružová dolina v Ružinove. „Očakávame, či nám s týmito zónami vie klaster, či už po metodickej stránke, obsahovej, ale aj legislatívnej, ako keby pomôcť,“ podotkla Lukáčová s tým, že skutočné prínosy členstva vyhodnotenia po roku.

BSK je vlastníkom viac ako 400 budov, kde priamo alebo prostredníctvom organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti pri prevádzke a správe odoberá a spotrebúva energie. Náhrada konvenčných zdrojov energie za obnoviteľné vychádza zo Stratégie znižovania energetickej náročnosti budov vo vlastníctve BSK, úloh daných Akčným plánom BSK, ako aj Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja.

Členmi sú odborné organizácie, existujúce energetické komunity, záujmové združenia (Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu či Slovenská asociácia elektromobility), vzdelávacie inštitúcie (napríklad Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach) i samosprávy (napríklad Petržalka).