„V časoch, keď sa chodilo na púte do Mariatálu (súčasnej Marianky), čo je najstaršie pútnické miesto na území bývalého Uhorska, veriaci sa schádzali v Stupave. Prišli z okolitých obcí, niektorí pricestovali vlakom. Ich prvá zastávka bola v Kaplnke Krista Trpiteľa, ústrednej kaplnke dnešnej stupavskej Kalvárie,“ prezradila niečo z histórie bývalá kronikárka mesta Gabriela Prokešová.

Nachádza sa na návrší, vpravo od farského úradu. Postavená bola na mieste, kde stála kalvária už v minulosti, v centrálnej časti obce, blízko Kaštieľskeho parku a východne od Kostola sv. Štefana. Ohradená je múrom, na ktorom je z vnútornej strany zobrazených 14 zastavení Kristovej krížovej cesty. Zakomponované sú do múru v podobe malých pilierových kaplniek s nikou na vnútornej strane, v ktorej je situovaný reliéf s výjavom. Do pôvodného obvodového múru boli vsadené pravdepodobne v 2. polovici 19. storočia. Kovové reliéfy vznikli súčasne s výstavbou, resp. začiatkom 20. storočia.

Šesťuholníkový pôdorys

Pozoruhodná je architektonická invenčnosť ústrednej Kaplnky Krista Trpiteľa s dvojpodlažnou dispozíciou. Ide o trojloďovú stavbu s obdĺžnikovým pôdorysom, vstavanú do svahu. Prízemie je tvorené podlubím s galériou morových svätcov s oblúkovitým stĺporadím. Nad ním sa nachádza hlavné podlažie ako priestor pre bohoslužby. Osobité je aj riešenie oltárnej apsidy vo vnútri lode obohnanej ochodzou na spôsob veľkých stredovekých kláštorných kostolov a katedrál. Kaplnka je príkladným zhmotnením triumfu barokovej zbožnosti v malomestskom prostredí západného Slovenska. Areál Kalvárie má šesťuholníkový pôdorys ohraničený múrom a Kaplnkou Krista Trpiteľa, situovanou na miernej terénnej vyvýšenine vo východnej časti, s hlavnou fasádou orientovanou na západ. Vstup do areálu sa nachádza v západnej časti múru a tvorený je dvojkrídlovou kovovou bránou, ku ktorej vedie päť schodov.

Ojedinelý a cenný koncept

Voľnú plochu areálu Kalvárie pokrýva trávnatý porast. V západnej časti stojí košatá lipa. Stredovou osou v smere Z – V vedie chodník tvorený zámkovou dlažbou, ktorý sa rozdvojuje k obom schodiskám po stranách Kaplnky Krista Trpiteľa. Pred západnou fasádou kaplnky sú vo voľnej ploche situované dva náhrobníky so sochou s figurálnym motívom.

Historickú a výtvarnú hodnotu pridávajú dva pálffyovské náhrobníky, z ktorých jeden je pravdepodobne dielom klasicistického sochára Jana Roidtnera. Sadovnícka úprava vytvára prostredie obklopujúce historický stavebný objekt a v urbanizme obce zvýrazňuje vstup do areálu a jeho významnosť. Areál Kalvárie v Stupave je tak ojedinelým a cenným konceptom spomedzi kalvárií na našom území.

Národná kultúrna pamiatka

V máji 2023 vydal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky rozhodnutie, ktoré do zoznamu národných kultúrnych pamiatok zaradilo kaplnky krížovej cesty I. – XIV., náhrobník so sochou, ohradný múr aj sadovnícku úprava areálu. Ústredná kaplnka kalvárie, Kaplnka Krista Trpiteľa, bola ako národná kultúrna pamiatka evidovaná už skôr. Celý areál Kalvárie aj s prislúchajúcimi objektmi sa tak stal národnou kultúrnou pamiatkou vo verejnom záujme. Celý areál Kalvárie so všetkými objektmi je vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Stupava.

Eva Švoňavová, foto: Peter Kubička