Aj tak by bolo možné metaforicky priblížiť návštevu akademickej sochárky Jaroslavy Šickovej v našom Centre sociálnych služieb prof. Karola Matulaya. Spätne sa tak premietlo obdobie spred takmer štyroch  dekád, keď v roku 1984 na základe pozvania vtedajšieho riaditeľa Slavoja Krúpu začala pôsobiť v našom zariadení. V tom čase popri základnej starostlivosti o klientov pomáhala vytvárať podmienky aj pre ich umelecký rozvoj. Intenzívne u nás pôsobila rok, neskôr však ešte kontinuálne spolupracovala počas občasných návštev. Možno, že niekedy v tom čase sa u nej zrodila idea rozvoja arteterapie a vnímanie umenia ako nástroja pre zlepšenie psychického a fyzického stavu človeka. Tento prístup k umeniu neskôr zadefinovala ako „L´art  pour la šante.“ teda „Umenie s liečivým potenciálom.“

Po takmer 40 rokoch od prvotného kontaktu prišla ku nám aj so svojimi aktuálnymi študentkami arteterapeutického kurzu v Inštitúte pre vzdelávanie v arteterapii pri OZ Terra therapeutica na stretnutie Raňajky v tráve. Mnohé zo študentiek doteraz neprišli do kontaktu s ľuďmi so znevýhodnením.

Stretnutie malo pôvodne prebiehať vonku v záhradnom altánku, nakoniec sme ho kvôli dažďu situovali do priestoru ateliéru. Po zaspomínaní na vtedajšie časy, rozhovoroch, pohostení a káve sme stôl s občerstvením zmenili na stôl pracovný.  Ku práci sme prizvali aj niekoľkých klientov. Dve hrudy keramickej hliny sme predložili pred účastníkov s krátkou inštrukciou a „umelecké hody“ mohli začať. Spoločnou prácou z keramickej hliny vznikli dva kruhy (mandaly) symbolizujúce dobrú náladu, život, súkromné predstavy i aktuálne naladenie tvorcov a pripomínajúce slnko. Jednotlivé časti vytváral každý zo zúčastnených sám alebo s niekoho pomocou, a potom sme ich vyskladali do celku. Participácia našich klientov v tom tvorivom procese bola dôležitá, pretože nám išlo aj o spoločný zážitok tvorby študentiek a ich, ako našich umelcov.

Pod gesciou Jaroslavy Šickovej tak vznikli dve diela, mozaiky, ktoré zachytili okamihy. Okamihy večnosti. Prepojením práce a tvorby rúk ľudí intaktných a ľudí s hendikepom sa prejavila a pretavila aj, povedal by som, sila slabosti, teda niečo, čo aj tým slabším, zraniteľnejším, umožňuje participovať na spoločnom diele a byť súčasťou celku.

Po vypálení a naglazovaní ich máme v pláne zakomponovať do našich priestorov, kde bude na ďalšie roky kolegom aj klientom pripomínať skvelý nápad so skvelým výsledkom.

 „Genius loci zariadenia bol a je evidentne vytváraný a presiaknutý primárne umením. Cítiť to všade, v keramickom, drevárskom i textilnom ateliéri, ale aj na chodbách, ktoré plnia okrem spojovacej funkcie tejto trochu labyrintoidnej architektúry aj funkciu galérie, kde som našla, na svoje potešenie, dokonca aj práce detí ešte z čias môjho pôsobenia. Uvedomila som si, aké je skvelé, že v tomto zariadení uverili a stále veria významu umenia a jeho terapeutickému potenciálu.“ Jaroslava Šicková.

Text: M. Kralovič, J. Čajágiová