V stredu 21. júna o 16. hodine a 57. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane letný slnovrat. Na severnej pologuli sa začne astronomické leto.

Deklinácia Slnka, teda uhlová vzdialenosť od svetového rovníka, dosahuje 23,5 stupňa, čo je maximálna možná hodnota. Práve uhol 23,5 stupňa totiž zviera so svetovým rovníkom ekliptika, teda rovina, v ktorej Zem a ostatné planéty obiehajú okolo Slnka (vyplýva to zo sklonu zemskej osi o 23,5 stupňa).

V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.

Slnko je v našich zemepisných šírkach (respektíve na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom. V deň slnovratu (21. 6.) vyjde napríklad v Bratislave o 4.51 h SELČ a zapadne o 20.55 h SELČ, teda je nad obzorom 16 hodín a 4 minúty. V našich končinách dosiahne maximálnu výšku nad obzorom 65,3 stupňa.

Napríklad v Košiciach Slnko vyjde 21. júna o 4.32 h, zapadne o 20.42 h SELČ. V Žiline vychádza o 4.40 h SELČ a zapadá o 20.54 h SELČ, teda deň je tu vzhľadom na severnejšiu polohu o desať minút dlhší než v Bratislave.

Počas najkratších nocí v roku Slnko v našich zemepisných šírkach „nestihne“ klesnúť na hranicu 18 stupňov pod obzorom a nižšie, vďaka čomu dočasne vymizne astronomická noc v severnej časti Slovenska (severnejšie od Zvolena).

V Žiline trvá obdobie bez astronomickej noci od 8. júna do 4. júla, vo Zvolene len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.

Zaujímavosťou tiež je, že Mesiac, ktorý je v týchto dňoch tesne po nove, teda sa z pohľadu Zeme nachádza blízko Slnka, je takisto dlho nad obzorom. Konkrétne 21. júna vyjde o 7.24 h a zapadne o 23.42 h SELČ, pričom jeho maximálna výška nad obzorom predstavuje 64,7 stupňa.

Naopak, v čase splnu je Mesiac z pohľadu Zeme v opačnej polohe ako Slnko, teda sa nachádza 23,5 stupňa pod rovinou zemského rovníka. Je teda nad obzorom nízko a krátko, počas prvého letného splnu, ktorý nastane 3. júla, vyjde na oblohu o 21.42 h SELČ a zapadne ďalší deň ráno o 5.21 h, teda po 7 hodinách a 39 minútach.

Po letnom slnovrate a začiatku astronomického leta 21. júna sa dni začnú postupne opäť skracovať.

Zdroj: TASR